Presťahované

11. kapitola

30. march 2011 at 20:00 | Scatty Flamel |  Gabriela - príbeh

11. kapitola


Trochu ma to zmiatlo. "Ako u vás?"
"No predsa u mojej tety Helen. Je to úžasná žena, uvidíš, bude sa ti páčiť. Bývam tam s ňou, jej synom Benom - teda volá sa Benjamín, ale uznaj, že je to smiešne, tak je Ben - a s Peťom, ten od svojich rodičov odišiel, už je to nejakú dobu. Helen nemá veľký byt, ale v pohode sa doň zmestíš aj ty. Niekedy tam prespáva aj Vanesa, však?" otočil sa k nej a ona na mňa žmurkla a prikývla. "Môžeš spať v izbe s ňou, ona dnes tiež ostáva."
Ja som však váhala. Nezdalo sa mi to správne. Nie preto, že by sa to mohli dozvedieť moji rodičia, alebo že by som mala problém na internáte, ani nič podobné, jednoducho sa mi to nezdalo správne. Čo keď sa niečo stane? Ale čo z toho, čo teraz robím je správne? Prečo by som mala vždy robiť len správne veci?! "Dobre," privolila som.
Na to ma Tomáš začal bozkávať a spýtal sa ma: "Takže spolu chodíme?" Usmiala som sa naňho a namiesto odpovede som mu dala pusu. "Beriem to ako áno," uškrnul sa a viedol ma za ruku smerom k bytu jeho tety "Helen", ako ju volajú. Chvíľu sme prechádzali uličkami osvetlenými oranžovým svetlom z pouličných lámp a napokon sme došli ku vchodu s číslom 36. Tomáš zazvonil a vo dverách zaznej bzučiak. Vybehli sme hore schodmi na druhé poschodie a zastali sme pred tmavohnedými dverami, ktoré sa otvorili a spoza nich sa na nás usmievala tvár asi štyridsaťpäťročnej ženy - Tomášovej tety Helen.
"Ahojte, poďte dnu!" privítala nás a keď uvidela, že som tam aj ja, povedala smerom k svojmu synovcovi: "Ale čo, nespomínal si, že budeme mať návštevu!"
"Prepáčte, nechcem byť na obtiaž, ..." začala som sa ospravedlňovať, lebo som sa cítila nepríjemne, že som ju tak prepadla.
"Ale čoby! Nie si na obtiaž, len ma to prekvapilo. A tykaj mi, ja so Helen," a už aj mi podávala ruku. Tiež som sa jaj predstavila.
Byt mala neveľký, no spálne boli až štyri, i keď maličké. Previedla nás malou obývačkou so slniečkovo žltými stenami a krvavočerveným gaučom, prešli sme okolo dverí, za ktorými bol podľa ceduľky záchod a okolo stiesnenej, do modra ladenej kuchyne s kuchynskou linkou, sporákom a chladničkou a nakoniec sme došli ku štvorici dverí. Teda nie že by sme šli tak dlho a postupne prechádzali popri jednotlivých miestnostiach, to len tak vyzerá, lebo v skutočnosti sme prešli asi len tri-štyri metre. Z tých štyroch dverí boli tie úplne naľavo zatvorené. Ďalšie takisto, potom nasledovali jedny dokorán otvorené, ktoré odhaľovali hrozný neporiadok. Posledné boli len trochu pootvorené a do tej sme spolu s Vanesou zamierili. Naskytol sa mi omnoho príjemnejší pohľad. Steny mali marhuľovú farbu a bol tu oveľa väčší poriadok ako v predchádzajúcej izbe, do ktorej vošli Tomáš
a Peter a ktorá bola pravdepodobne ich. V našej izbe pri ľavej stene ležala posteľ a oproti nej, pri pravej stene stálo kreslo. Otočila som sa a zbadala som, že takmer celé dvere z vnútornej strany pokrýva zrkadlo. V zrkadle sa odrážalo okno a dvere na balkón. Podišla som ku nim a otvorila som ich. Ocitla som sa na dlhom, spojenom balkóne, na ktorý, ako som z počtu dvier usúdila, sa dalo vyjsť zo všetkých štyroch izieb. Vošla som späť do izby a videla som, ako mi Vanesa ustiela na spanie kreslo, ktoré bolo rozkladacie. Pozrela na mňa a usmiala sa.
"Tu budeš spať ty," povedala ukazujúc na rozložené kreslo a potom ukázala na posteľ: "Tu spím ja. Prepáč, že som ťa stade tak vyhodila, bez opýtania a tak - ale mám trochu problémy s chrbticou. To kreslo mi nerobí dobre. Tak hádam budeš ráno v pohode." Nezazlievala som jej to. Je to predsa kamarátka a navyše, mne je takmer úplne jedno kde budem spať.
"Jasné, budem v pohode," odpovedala som a opätovala jej úsmev. Sadla si na svoju posteľ a zadívala sa na stenu.
Ozvala sa až o chvíľu: "Keby si zajtra niečo potrebovala, myslím nejaké oblečenie a tak ďalej, tak kľudne povedz, ja ti dám niečo svoje. Helen má vždy nachystané nejaké uteráky pre návštevy, takže s tým problém nebude," dohovorila, odmlčala sa a potom sa vystrela a povedala: "Onedlho bude večera!" a odišla z izby.
 

3 people judged this article.

Comments

1 Quileutte Quileutte | Web | 8. may 2011 at 12:30 | React

super kapitola... :D teším sa na ďalšiu...úžasný príbeh :D

2 Didina Didina | 22. october 2011 at 22:37 | React

bude dalsia kapitola???zatiaal to je super

3 Scatty Scatty | 23. october 2011 at 15:22 | React

ahojte, no ked sa vam to tak paci :D mne osobne sa to zda ako najvacsi blud co som kedy napisala :DD odporucam radsej Dobrý obchod. :P
no ale dam sem pokracovanie ked chcete. :) onedlho!

[1]:

[2]:

4 Gabča Gabča | Email | Web | 12. november 2011 at 0:03 | React

MUHAHA. Už sa teším, čo bude ďalej. Naozaj ma to zaujíma. :-D  :-D  :-D  :-D

5 cheap evening dresses cheap evening dresses | Email | Web | 16. january 2013 at 11:48 | React

I like this The Tile Shop Blog | Online Milestone!, enjoyed this one appreciate it for putting up keep update The Tile Shop Blog | Online Milestone!.
http://www.pathdress.net

6 cheap cathedral wedding dresses cheap cathedral wedding dresses | Email | Web | 17. january 2013 at 11:06 | React

I think this is among the most significant info for me. And i am glad reading your article. But wanna remark on few general things, The website style is wonderful, the articles is really great : D. Good job, cheers
http://www.movedress.com/function-occasion.html

7 vintage bridal gowns vintage bridal gowns | Email | Web | 17. january 2013 at 20:47 | React

Net style is an artwork, I really like it. When reading through posts like these, it helps make me go again many several years in the past and feel about when I started. It is wonderful how considerably every little thing has changed around the several years. Wonderful post
http://www.movedress.com/muslim-wedding-dress-wedding-dress-function-occasion.html

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.